strach

Lamia

Tučko sa s hrmotom odrazil a zgúľal na zem. A tu zapracovali Čirove topánky. Jeden kopanec do chrbta, ďalší do brucha, iný do rozkroku. Celý čas sa mu zdalo, že naráža do huspeniny. Chlapec len kňučal, pišťal a zavíjal. Nik sa neprizeral, zvyšné deti sa rozpŕchli.

Pod posteľou

Ona mu nechala zopár sekúnd – dostatočný čas na to, aby získal sebaistotu a utvrdil sa v slastnom pocite. A potom ho z postele hnala. Do večného zatratenia, skadiaľ nebolo návratu. Aspoň nie do jej postele.