Hríbiky 2/2: Vízia
Albert privrel oči a videl aj cez viečka. Odrazu zbadal, ako sa na ten nádherný vesmír čosi rúti. Čosi temné. Nebezpečné. Zlovestné. Hordy. Celé hordy. Holubieho trusu.
Albert privrel oči a videl aj cez viečka. Odrazu zbadal, ako sa na ten nádherný vesmír čosi rúti. Čosi temné. Nebezpečné. Zlovestné. Hordy. Celé hordy. Holubieho trusu.
Jedného pekného dňa navštívil Havran Albert svojho priateľa Havrana Michala. A to všetko navzdory tomu, že Michalova nová priateľka vrana Anna na Alberta veľmi škaredo zazerala a očami mu šklbala perie.
Čas obeda sa blížil a čierny vták neváhal ani sekundu. Prudko vystrelil z dvanásteho poschodia a letel k inému sídlisku. Netušil, ako dlho potrvá, kým ho holuby nájdu,
Neostalo to len pri čistení szračiek po holuboch. Havran Albert drhol, kefoval, zametal, varil, pral, žehlil, nakupoval. Takto uplynulo niekoľko týždňov.
Havran Albert si zo škatuľky od Tekly vytiahol cigaretu a zamyslene si ju strčil do zobáka. Chvíľu ju len tak prehadzoval, kým ju zapálil.
Prisadla si k nemu sýkorka.
Havran Albert si vychutnával teplé jesenné popoludnie. Lietal nevysoko nad zemou, aby sa neunavil, prekutral zopár odpadových košov, aby sa nasýtil. S plným žalúdkom dosadol na záhradný múr hneď vedľa kocúra Fúza, ktorý si zamyslene poťahoval z Marlborky.
Úbohá Popoluška. Doma musela variť, prať, upratovať, prať, variť, variť, prať, upratovať, nakupovať, variť, prať, prať, prať, variť… Verím, že podaktoré ženy to baví a robia to s pasiou, ale Popoluška mala iné ambície.
Zahĺbil sa do printového vydania Polnočného denníka, ktorý dnes ešte nestihol dočítať. Periodikum, ktoré výsostne neznášal, ktoré mu dvíhalo tlak a ktoré si nechával na záver dňa ako čerešničku na torte, aby sa mohol spravodlivo roztrpčiť. Roztrpčenie ho vedelo priviesť do extatického vytrženia, akéhosi kreatívneho záchvatu, v ktorom chrlil jednu pamätnú múdrosť za druhou a žena v zástere len opatrne prikyvovala.
Istý nemenovaný krokodíl zožral jedného pekného dňa domorodého chlapca z blízkej dediny pri rieke. Domáci sa, prirodzene, vybrali na odvetné ťaženie. Muži s oštepmi a mačetami sa vrhli na najbližšie hniezdo krokodílov, asi troch skántrili a stiahli z kože a predali kupcom.
Policajný náčelník sa oprel o stoličku a hlasno vzdychol: „Tak si to zhrňme celé od začiatku. Ako sa to stalo?“ Z ľavého vrecka košele vybral… Read More »Cantatio (víťazná poviedka ku komiksu Memento)