Hríbiky 2/2: Vízia
Albert privrel oči a videl aj cez viečka. Odrazu zbadal, ako sa na ten nádherný vesmír čosi rúti. Čosi temné. Nebezpečné. Zlovestné. Hordy. Celé hordy. Holubieho trusu.
Albert privrel oči a videl aj cez viečka. Odrazu zbadal, ako sa na ten nádherný vesmír čosi rúti. Čosi temné. Nebezpečné. Zlovestné. Hordy. Celé hordy. Holubieho trusu.
Jedného pekného dňa navštívil Havran Albert svojho priateľa Havrana Michala. A to všetko navzdory tomu, že Michalova nová priateľka vrana Anna na Alberta veľmi škaredo zazerala a očami mu šklbala perie.
Čas obeda sa blížil a čierny vták neváhal ani sekundu. Prudko vystrelil z dvanásteho poschodia a letel k inému sídlisku. Netušil, ako dlho potrvá, kým ho holuby nájdu,
Neostalo to len pri čistení szračiek po holuboch. Havran Albert drhol, kefoval, zametal, varil, pral, žehlil, nakupoval. Takto uplynulo niekoľko týždňov.
Havran Albert si zo škatuľky od Tekly vytiahol cigaretu a zamyslene si ju strčil do zobáka. Chvíľu ju len tak prehadzoval, kým ju zapálil.
Prisadla si k nemu sýkorka.
Havran Albert si vychutnával teplé jesenné popoludnie. Lietal nevysoko nad zemou, aby sa neunavil, prekutral zopár odpadových košov, aby sa nasýtil. S plným žalúdkom dosadol na záhradný múr hneď vedľa kocúra Fúza, ktorý si zamyslene poťahoval z Marlborky.
Havran Michal zamyslene sedel na okraji vozovky na hrádzi a uprene sa díval na Dunaj. Prisadol si k nemu Havran Albert. Štuchol doňho krídlom. „Čo… Read More »Havran Michal a Havran Albert
Jedno nádherné letné ráno (alebo skôr doobedie…) som sa uberal na bicykli do práce. Fičal som po hrádzi, zasnene sa díval na Dunaj a vychutnával… Read More »Havran