Peňaženka

Keď som jedno ráno opäť raz šliapal na bicykli do práce, postrehol som na okraji vozovky čosi čierne. Tentoraz žiaden havran. To čierne sa nehýbalo a malo skôr hranatý tvar. Pre istotu som zastavil. V tráve ležala peňaženka. Zosadol som z bicykla a zdvihol ju.

Našiel som v nej zopár mincí a nejaké doklady. Patrili akémusi inžinierovi Škorecovi. Objavil som vnútri aj telefónne číslo a dotyčnému zavolal. Chlapík na opačnej strane linky vôbec nepôsobil nadšene. Namiesto poďakovania sa spýtal, či mu peňaženku môžem priniesť domov. Zdvorilo som odmietol a požiadal ho, aby si ju vyzdvihol u mňa v kancelárii. Nepáčilo sa mu to, aj si demonštratívne povzdychol, ale napokon súhlasil. Približne o hodinu mi ktosi klopal na dvere.

„Inžinier Škorec,“ mrmlajúc vbehol dnu nevysoký roztržitý chlapík s nepokojnými očami. Nepodal mi ani len ruku. „Kde je moja peňaženka?“

Váhavo som mu podal stratené vlastníctvo. Chvatne si prezeral, či niečo nechýba.

„Mali ste ju nechať tam, kde ste ju našli,“ šplechol mi do tváre výčitku.

„A to už prečo?“ Vytreštil som naňho oči.

„Všetko má svoj zmysel,“ poučoval inžinier Škorec. „Aj to, že som peňaženku nechal v tráve. Všetko je súčasťou vyššieho zámeru.“

„Fakt…?“ V rozpakoch som zabudol zavrieť ústa.

„Samozrejme,“ horlivo prikyvoval chlapík. „Tá peňaženka mala v tráve svoj zmysel pre ďalší vývoj a rovnováhu vesmíru. Vy ste to celé narušili.“

„Eh…,“ akosi mi dochádzali slová.

„Pozrite,“ povedal inžinier, vzal mi zo stola pohár s vodou a rozlial vodu po koberci. „Vidíte ten vzor? Vám sa zdá byť náhodný, ale v skutočnosti nie je. Má svoj zmysel. Je to dielo vyššieho tajného zámeru.“

Čumel som na vodu rozliatu na koberci.

„Akého zámeru?“

„Keďže je to tajný zámer, nemôžem vám to predsa prezradiť,“ ťukol si chlapík víťazoslávne do čela. „Chápete?“

„Nie,“ rozmrzene som odsekol. Chlapík mi pripadal čoraz divnejší.

„Škoda reči,“ mávol rukou inžinier Škorec a zastrčil si peňaženku. Potom pristúpil k oknu a otvoril ho. Vyliezol na parapet, rozprestrel krídla a odletel. Len tak, bez nálezného, či obyčajného poďakovania. Bol naozaj divný.

Daj si na tričko slovenský komiks