O perníkovej chalúpke

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna perníková chalúpka. V perníkovej fasáde chalúpky sa určite nachádzalo veľa E-čiek, keďže vydržala v lese viac ako týždeň. Perníkovú chalúpku jedného dňa objavili Tango a Cash…, nie, Janko a Marienka. Trochu si odlúpli z toho trvanlivého perníka. Z chalúpky vybehol nahnevaný Walter White…, nie, ježibaba a zúrila, že deti pod 18 rokov užívajú metamfetamín…, teda jedia jej bežne nejedlý perník.

Za trest ježibaba zavrela deti do chalúpky a nútila ich pracovať bez toho, aby za ne platila odvody, či nemocenské. O nelegálnom zamestnávaní neplnoletých ani nehovoriac. Ježibaba si však neuvedomila, že ide o moderné deti. Hyperaktívne, vychované neautoritatívne, závislé na Minecrafte. Reálne ich vetchá ježibaba nedonútila k ničomu. Iba v tej peci skončila o trochu skôr ako vo verzii od Grimmovcov. A dokonca dobrovoľne.

Nuž, stáva sa, že keď dieťaťu čítate (alebo rozprávate) rozprávku na dobrú noc, paralelne sa vám v zákulisí odvíja alternatívny dej…

Prečítaj si od Martina Juríka celú knihu.