Poviedky

Odveta 3/4: Šelma zasahuje

Strapec sa ešte viac vtlačil do hojdacieho kresla, uši stiahol dozadu, zrenice roztiahol dokorán a chvel sa na celom tele. Z prítmia vystúpila ozrutná šelma. Čierna ako uhoľ. „Žiadali ste ma o pomoc, som tu.“

Odveta 2/4: Temný hosť

„Čo je MNaU?“ nedalo Fúzovi, keď si obaja vykračovali po okraji cesty.
„Mačacia nadnárodná únia,“ odvetil zahĺbene Strapec.
„Naozaj existuje?“ divil sa druhý kocúr. „Myslel som, že je to mýtus.“
„Aj ja,“ prikývol Strapec.

Odveta 1/4: Miňova rada

Úbohú Terezku našli bezducho ležať v jarku pri ceste. Mala prehryznutý krk a zlomený chrbát. Jej vždy veselé modré očká teraz hľadeli do prázdna. „Toto musí skončiť!“ zavrčal strapatý Strapec a nahnevane metal chvostom.

Ako išlo vajce na vandrovku (2. časť)

Zvieratká sa poriadne najedli a aj si dopriali zo sudov červeného v pivnici. Zaspali ako zarezaní a kačka na hradbe s nimi. Prebudil ju až divný hrmot za brieždenia. Rozhliadla a uvidela húfy ozbrojencov šinúť sa z lesa. Začala splašene kvákať:
„Vajce, vstávaj, zle je!“

Ako išlo vajce na vandrovku (1. časť)

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno vajce. Viac guľaté ako špicaté.Jedného pekného dňa sa mu zunovalo ležať doma na slame arozhodlo sa vybrať na vandrovku. Z klinca zvesilo svoj klobúk,narazilo si ho do čela, utiahlo si opasok a vygúľalo sa z kurína.

Smrť a znovuzrodenie

Dvíham sa celý zašpinený zo zeme. Z posledných síl vykryjem nepriateľov úder a v protiútoku mu vlastnou šabľou odtínam ruku. V zlomku sekundy sa ešte stihnem skloniť pred letiacim balvanom, ktorý po mne mrštil ozrutný kyklop.

Zubár vs zubný technik

V rukáve nenápadne skrýval skalpel. Prepašoval ho až doordinácie. Keď si sadal do kresla, snažil sa príliš nepotiť. Nedať nič najavo.

Cyklista

Tak si vzal na mušku istú dôchodkyňu, ktorá poctivo funela na svojej dámskej Eske. Beťár sa k nej nenápadne prikradol zozadu a predným kolesom sa jej vyšvihol na zadný nosič. Babička spanikárila a nasmerovala to rovno do piliera mosta.

Lamia

Tučko sa s hrmotom odrazil a zgúľal na zem. A tu zapracovali Čirove topánky. Jeden kopanec do chrbta, ďalší do brucha, iný do rozkroku. Celý čas sa mu zdalo, že naráža do huspeniny. Chlapec len kňučal, pišťal a zavíjal. Nik sa neprizeral, zvyšné deti sa rozpŕchli.

Pod posteľou

Ona mu nechala zopár sekúnd – dostatočný čas na to, aby získal sebaistotu a utvrdil sa v slastnom pocite. A potom ho z postele hnala. Do večného zatratenia, skadiaľ nebolo návratu. Aspoň nie do jej postele.