Havran Albert holubom 3/4: Tajomné zvieratko
Neostalo to len pri čistení szračiek po holuboch. Havran Albert drhol, kefoval, zametal, varil, pral, žehlil, nakupoval. Takto uplynulo niekoľko týždňov.
Neostalo to len pri čistení szračiek po holuboch. Havran Albert drhol, kefoval, zametal, varil, pral, žehlil, nakupoval. Takto uplynulo niekoľko týždňov.
Havran Albert si zo škatuľky od Tekly vytiahol cigaretu a zamyslene si ju strčil do zobáka. Chvíľu ju len tak prehadzoval, kým ju zapálil.
Prisadla si k nemu sýkorka.
Havran Albert si vychutnával teplé jesenné popoludnie. Lietal nevysoko nad zemou, aby sa neunavil, prekutral zopár odpadových košov, aby sa nasýtil. S plným žalúdkom dosadol na záhradný múr hneď vedľa kocúra Fúza, ktorý si zamyslene poťahoval z Marlborky.
The night before Christmas Santa appeared in Josh’s room.
“Do you really want everyone’s wish come true?” he asked the kid.
“Yeah, sure,” the boy answered enthusiastically.
“Allright…,” said Santa with a slight sign of uncertainty. “Consider it done.”
Úbohá Popoluška. Doma musela variť, prať, upratovať, prať, variť, variť, prať, upratovať, nakupovať, variť, prať, prať, prať, variť… Verím, že podaktoré ženy to baví a robia to s pasiou, ale Popoluška mala iné ambície.
Jedného krásneho dňa sa adolescentné dievča Červená čiapočka vybrala za starou mamou. Adolescentné preto, lebo hádam žiadna normálna matka by neposlala malé dievča osamote krížom cez celý les.
Zahĺbil sa do printového vydania Polnočného denníka, ktorý dnes ešte nestihol dočítať. Periodikum, ktoré výsostne neznášal, ktoré mu dvíhalo tlak a ktoré si nechával na záver dňa ako čerešničku na torte, aby sa mohol spravodlivo roztrpčiť. Roztrpčenie ho vedelo priviesť do extatického vytrženia, akéhosi kreatívneho záchvatu, v ktorom chrlil jednu pamätnú múdrosť za druhou a žena v zástere len opatrne prikyvovala.
Istý nemenovaný krokodíl zožral jedného pekného dňa domorodého chlapca z blízkej dediny pri rieke. Domáci sa, prirodzene, vybrali na odvetné ťaženie. Muži s oštepmi a mačetami sa vrhli na najbližšie hniezdo krokodílov, asi troch skántrili a stiahli z kože a predali kupcom.
„Vyhubiť záhradných psov len preto, aby sme tam mohli chodiť srať?“ zapochyboval britský mramorový kocúr Ťapko. „Veď máme doma záchodíky.“
„Szrať,“ opravil ho kocúr pán Akademik. „Správne je szrať. Tu sme v dvojjazyčnej oblasti.“
„Samozrejme, že je to rozumné!“ horlivo oponovala mačka Cilla.
Strapec sa ešte viac vtlačil do hojdacieho kresla, uši stiahol dozadu, zrenice roztiahol dokorán a chvel sa na celom tele. Z prítmia vystúpila ozrutná šelma. Čierna ako uhoľ. „Žiadali ste ma o pomoc, som tu.“