Boss, sme vo finále. Zapisujem priebežne…
Ah, Paríž. Ako sa ľudia dokážu zmeniť. Pred pár storočiami tu boli domáci bledí chudokrvní a ako síra. Dnes sú skoro všetci tmaví. Vraj akési klimatické zmeny. V každom prípade sme od nich lacno (čiže po dobrom) získali nové zbrane, náboje i drogy. Zostupujeme do katakomb.
Francúzske hody Ronalda a Donalda 
Francúzske hody Ronalda a Donalda
Súčasní ľudia vytvorili úžasný vynález – počítačové hry. My práve jednu prežívame.
Prvá úroveň katakomb: bežní turisti. Úplne nám vystačili sečné a ľahké strelné zbrane. Väčšinou sa ani nebránili, len utekali.
Druhá úroveň: americkí adrenalínoví tínedžeri. Trochu nás zadýchali. Všetkých ich dohnať a porúbať dalo celkom zabrať. Majú dobrú kondičku. A tie ich filmové krásky aj dobré vlasy. Donald zbiera ich skalpy a plánuje si doma upliesť gobelín.
Tretia úroveň: zaliezli sem všetci komunistickí zombíci zo Sibíri a čakali na vhodný okamih na prevrat. Márne. Lberálne vlády Západu im vykradli agendu. Dočkali sa nanajvýš našich hlavní, plameňov a ručných granátov.
Štvrtá úroveň: Kvôli tomuto si nás sem poslal, boss? Skalpel? Má rovnako nabrúsený jazyk ako čepeľ a neustále odvráva. A… aaaaah! (text končí nezrozumiteľne, zmáčaný krvou)
Kreslí: Tomáš Roller
Píše: Martin Jurík
Ronald a Donald chcú napísať aj tebe.
