Úbohú Terezku našli bezducho ležať v jarku pri ceste. Mala prehryznutý krk a zlomený chrbát. Jej vždy veselé modré očká teraz hľadeli do prázdna.
„Toto musí skončiť!“ zavrčal strapatý Strapec a nahnevane metal chvostom.
„Ako?“ ohradil sa sivý Fúzo. „Skočíš prvému bulteriérovi do tváre, aby ťa potom prekusol napoly ako hen Terku?“
„Niečo jednoducho musíme spraviť,“ povzdychol si Strapec a rozpačito sa oblizol kožuch. Obaja kocúri ešte nejakú chvíľu pietne stáli nad mŕtvou mačičkou. Potom sa pustili pozdĺž chodníka hore ulicou.
„Poďme za Miňom,“ navrhol prvý.
„Miňo náš pošle do Prčic,“ namietol druhý.
Šli za Miňom.
Starý ryšavý kocúrisko sa rozvaľoval na lehátku a žmúril na svet. Kútikom oka postrehol dvoch mladých šrácov ako preliezli plot a vykračovali si po záhrade. Jeho záhrade. Pred pár rokmi by sa za nimi rozbehol, zahnal ich, prípadne dohrýzol. Teraz sa mu nechcelo. Za svoj dlhý a bohatý život zmlátil už toľko kocúrov a obšťastnil toľko mačiek, že mu to prišlo škoda námahy. Bežne vedel zahnať aj psov, dokonca si poradil s vlčiakom, ktorému rozdriapal ňufák do krvi. Kedysi mu patril celý rajón. Miňo na staré kolená usúdil, že mu osud i so šťastenou boli príliš milostiví a preto sa rozhodol zvyšok svojho života tráviť už len na záhrade a pre zábavu vykántriť zopár zatúlaných myší či potkanov. Tých dvoch zmätkov, čo sem práve liezli, poznal. Správne tušil, že sem nejdú provokovať, inak by skončili zle. Určite niečo potrebovali.
„Klaniame sa, vaše blahorodie…,“ utrúsil Strapec a hľadel pokorne do zeme.“
„Klaniame sa…,“ spustil aj Fúzo.
„Prestaňte s tým šaškovaním,“ zahriakol ich starý kocúr na pol tlamy. „Vyklopte, prečo ste tu a vypadnite.“
„Zabili Terezku,“ spamätal sa Strapec, ktorý návštevu inicioval.
Starý kocúr ani len brvou nemykol a naďalej len nezúčastnene žmúril pred seba.
„To bola tá mladá mačička z konca ulice, veľmi prítulná, čistotná, obľúbená… Všetci ju mali radi, najmä ľudia. A teraz ju dokaličil nejaký mizerný bastard…“
„A…?“ unudene zívol Miňo.
„A…?“ zopakoval roztrpčene mladý kocúr. „Aké a? Keď to takto pôjde ďalej, neostane v tomto meste žiadna mačka! Všetky sídliská zabrali psičkári aj so svojimi monštrami! Žiadna z ulíc viac nie je pre mačku bezpečná. Psov pribúda a nás je stále menej. Čelíme skutočnej genocíde!“
„Tak zostaňte doma,“ utrúsil sucho Miňo. „Nelozte von zo svojich záhrad, či bytov a nič sa vám nestane.“
„To hovoríte vy?“ vyprskol Strapec. „Tunajší alfakocúr, čo kraľoval celému rajónu?“
„Ak dovolíte…,“ vmiešal sa do rozhovoru Fúzo, ktorý vypozoroval, ako sa mocný ryšavý kmeť začal ježiť. „Nie je to také jednoduché. Veľmi veľa mačiek je bezprizorných. Nemajú domov. Často sú vyhodené na ulicu, kde sa musia uživiť a prežiť. Oni sú najčastejšie obete psičkárov a ich beštií.“
Tu sa starý kocúr zdvihol z lehátka, ponaťahoval sa a následne prepukol v burácajúci smiech. Keď sa pod zahanbenými pohľadmi oboch svojich hostí upokojil, prehovoril rozvážnym hlasom:
„Čo svet svetom stojí, nikdy som počas svojho života nezačul, aby sa jedna mačka zaujímala o blaho druhej. Ale asi sa svet mení a my musíme kráčať s ním. Napíšte na MNaU, možno vám pomôžu. A teraz vypadnite.“