Zvieratká sa poriadne najedli a aj si dopriali zo sudov červeného v pivnici. Zaspali ako zarezaní a kačka na hradbe s nimi. Prebudil ju až divný hrmot za brieždenia. Rozhliadla a uvidela húfy ozbrojencov šinúť sa z lesa. Začala splašene kvákať:
„Vajce, vstávaj, zle je!“
Vajce sa rozvážne chopilo velenia. Každý z priateľov obsadil svoj post a čakal na pokyn. Až sa zbojníci priblížili na dostrel. Tu mávlo rukou a banditov privítala salva z volovho dela. Vzápätí sa rozrachotil koňov gatling, zahučala rakova ostreľovačka a zaštekal kačkin Winchester.
„Za Alamo, priatelia, za Alamo!“ erdžal vzrušene kôň a pálil až sa mu hlaveň rozžeravila.
Zvieratká kosili zbojníkov hlava-nehlava. Padli všetci, čo sa nestihli včas skryť alebo utiecť. Napokon si rozložili vozy a opätovali paľbu. Strhla sa vskutku epická trma-vrma.
Stratám sa nanešťastie nevyhli ani kamaráti. Ako prvého umlčali vola a jeho delo. Jeho časť múru zasiahla salva nepriateľského kanónu a pochovala ho pod hromadou sutín. Ďalší na rad prišiel rak po tom, ako hrdinsky odrovnal obsluhu nepriateľského kanónu. Zasiahla ho zblúdilá guľka. Blbá to náhoda. Treťou obeťou sa stal kôň. Jeho neúnavný gatling stíchol po výbuchu granátu nepriateľského granátometčíka. Pomstil ho vzápätí moriak, ktorý po ňom vrhol hneď niekoľko náloží. Družina sa však nebezpečne scvrkla.
Skutočne dramatický moment nastal vtedy, keď sa vajce chytilo za bok a s bolestivou grimasou kleslo k zemi.
„Sakra…,“ stonalo utrápene. „Mám priestrel. Vyteká mi žĺtok.“
Kačka si začala trhať zásteru i čepiec a zo strapcov vyrábala obväzy. Kohútik jarabáčik zatiaľ ako posledný hrdinsky pálil z hradby zo svojich koltov. Moriak zatiaľ kutral v pevnosti po ďalších výbušninách.
„Zastavila som ti žĺtkovanie,“ povedala súcitne rapotačka a na čelo mu jemne priložila nožičku. „Aj horúčka ti ustupuje. Potrebujeme ťa, vajce.“
Vajce sa už zviechalo, keď sa pred nimi zjavil moriak, celý opásaný výbušninami, s podozrivým turbanom na hlave.
„Priatelia, ako to hovoril kôň? Za Alah-čo?“
„Alamo,“ odvetilo zoslabnuté vajce.
„Presne!“ nadšene odvetil moriak. „Mám fantastický nápad, sledujte!“
Nestihli ho zachytiť. Zúfalo za ním kričali, aby sa vrátil. Moriak si však potmehúdsky hundral, vyletel cez bránu a rútil sa presne na veliteľské stanovište zbojníkov. Tí sa ho márne snažili zastaviť.
„Za Alah…, za Alah-móóó!“ jačal moriak a v jeho hlase znela fanatická odhodlanosť.
Za pevnosťou zadunela masívna explózia. Steny sa triasli, sypala sa z nich malta i omietka. Až zavládlo hrobové ticho.
Z múrov zišiel unavený a špinavý kohútik s ovisnutým hrebienkom a prázdnymi koltmi.
„Zvíťazili sme, priatelia,“ prehovorilo zranené vajce. „Zo siedmych statočných sú teraz traja veteráni.“
Nebohým druhom vykopali hroby a nastokli do nich prútené kríže. Zložili klobúky a vajce na harmonike zanôtilo clivú melódiu. Potom sa vybrali domov. Kačka rapotačka a kohútik jarabáčik podopierali bledé vajce, ktoré ledva kráčalo.
„Čo bude s pevnosťou?“ spýtala sa kačka, keď opúšťali dymiace ruiny na čistinke.
„Určite sa jej po našom odchode zmocnia iní zbojníci,“ mávlo rukou vajce. „Ale tých už prenecháme inej rozprávke.“