V rukáve nenápadne skrýval skalpel. Prepašoval ho až doordinácie. Keď si sadal do kresla, snažil sa príliš nepotiť. Nedať nič najavo.
„Tak, čože to tu máme?“ zaškľabil sa škodoradostne zubár.„Horná šestka vpravo – kaz. Horná sedmička vľavo – kaz.Horná päťka vľavo – kaz. A dole obe strany od trojky až posedmičku – paradentóza. O zubnom kameni ani nehovoriac.“
Zubár si s pôžitkom vymenil na hlavici vŕtačky vrták a obrátil sa na sestričku:
„Dnes vás tu už nebudem potrebovať. Môžete ísť domov, toto zvládnem sám.“
Keď sa žena zbalila a zavrela za sebou dvere, siahol zubár po injekcii. Placebo, okamžite prebehlo pacientovi v kresle mysľou, ako uvidel ampulku. Zubár mu striekačku vrazil nešetrne do úst a zlovestne mu driapal ihlou po ďasne. Pacient potlačil ostrý nápor bolesti. Vydržať, vydržať, opakoval si a kŕčovito zvieral rukoväť skalpelu.
Zubár mu vytiahol z úst zakrvavenú ihlu a siahol po vŕtačke. Chvíľu ju pacientovi držal pred očami. Potom spoza ochrannej masky tlmene zahundral:
„Tak poďme na to, pán kolega. Shall we?“
V okamihu, keď sa roztočený pištiaci vrták dotkol skloviny, tasil pacient, ktorý bol zároveň zubným technikom, z rukáva svoj tromf. Ostrie skalpela sa zaborilo zubárovi do stehna.
„Aaaaa! Prekliaty šmejd*!“ zreval lekár a zapotácal sa.
Zubný technik obratne zoskočil z kresla a zaujal bojové postavenie. Prozreteľne vyčkával.
Zubár sa zatiaľ pozviechal. Jednou dlaňou si držal krvácajúce stehno, druhou bleskovo siahol po svojom náradí. Narafičil výpad. Technik mu síce zarezal do predlaktia, nepostrehol však, že zubár zdrapol nádobku s tekutým dusíkom a chrstol mu ju do tváre. Pacient kútikom oka vnímal, ako mu meravie pravé líce. A po náraze o opierku kresla sa mu rozsypáva na zmrazené kryštáliky mäsa a kože. Náhodný pohľad do zrkadla odhalil obnaženú ústnu dutinu i s oboma radmi zubov.
„Ty jeden mizerný fušer!“ precedil slastne zubár. „To máš za krátke okraje koruniek!“
„Hochštaplerská sadistická sviňa,“ kontroval technik ako mu to dovoľovala tvár. Keďže mu ruky i nohy stále dobre slúžili, zavesil sa na otočné rameno kresla s lampou i monitorom a pomohol si tak k výkopu. Samozrejme, že rameno odtrhol, podošva jeho topánky sa však účinne rozotrela zubárovi po ciferníku.
Obaja skončili na podlahe.
Lekár šmátral okolo seba. Podarilo sa mu dostať k striekačke s anestetikom. Zabodol ju technikovi nad koleno a pre istotu zlomil ihlu. Pacient na odplatu zdrapol jednu z orálnych spôn a zaryl ju zubárovi do krku.
Červená z oboch zdrojov striekala do všetkých strán a spestrovala bielu monotónnosť ordinácie.
Každý siahol po svojom obľúbenom nástroji. Zubár schmatol vŕtačku s ostrým diamantovým vrtákom. Zubný technik zasa našiel svoj skalpel na orezávanie vosku a vytlakovaných protéz. Keďže pacientovi sa pod vplyvom umŕtvenia podlomili kolená, zubár mu vyrazil skalpel z ruky a rotujúcim vrtákom mu páral hrudný kôš. Technik to však nevzdával. Svojmu sokovi roztrasene vytiahol z vrecka plášťa dentálnu niť a prehodil mu ju okolo krku. Lekár prekvapene vypúlil oči. Pacient pevne zvieral oba konce nite, až si rozrezal prsty na kosť. Zubár panicky tápal, chrapotal, rozhadzoval rukami – a fialovel. Technik však nemienil povoliť. Po vekoch bezprávia a ponižovania hodlal bojovať do úplného konca, bez ohľadu na straty.
Lekár sa prestal vzpierať. Hnáty mu ochabli, oči vyhasli, hlava klesla.
Zubný technik ťažko dýchal, krv sa mu rinula z celého tela, bolesť mu rozleptávala mozog. Priplazil sa k jednej zo zásuviek a vyhrabal z nej morfium. Vrazil si do žily rovno dve dávky. Zo zeme vzal opäť svoj skalpel a po lakťoch sa ťahal k svojej obeti. Zdrapil ju za hlavu a – rezal, rezal a rezal, čo mu sily stačili.
Triumfálne sa zjavil v rozďavených dverách ordinácie a so živočíšnym pokrikom víťaza zdvihol do vzduchu svoju vytúženú trofej. Hlavu…
…zubárskej vŕtačky.
* Čitateľom sa hlboko ospravedlňujem, že som z dôvodov pomerne prísnej cenzúry na sociálnych sietiach nemohol uviesť žiadne bojovné vulgarizmy či iné šťavnaté výrazy, ale len takéto verbálne polotovary.